Kontakt

Zápisnice kuratória Základiny Jána Pálku

Ján Ľudovít Pálka (1869 – 1935) sa zapísal do histórie nielen ako jeden z významných mikulášskych podnikateľov v garbiarskom priemysle. Preslávil ho aj socializačný experiment, ktorý uskutočnil krátko po prvej svetovej vojne vo svojej kožiarskej fabrike. Pálka sa vtedy pokúsil pretaviť svoje kresťanskohumanistické zmýšľanie do praktického podnikania, keď urobil robotníkov svojimi spoločníkmi a účastníkmi na zisku a zaviedol pre nich rôzne benefity (štipendiá, odmeny za inovácie a kreatívny prístup k práci, platené dovolenky). Hoci Pálkov pokus skončil o niekoľko rokov neúspechom, vzbudil mimoriadny záujem v laickej verejnosti, v podnikateľských, akademických i politických kruhoch, keďže išlo o jeden z prvých socializačných konceptov v Československu uvedených do praxe.

Menej známou už je skutočnosť, že Pálka pätnásť rokov predtým založil fond na podporu chudobných liptovských študentov stredných a vysokých škôl. Vďaka príspevku z pálkovskej základiny tak mohlo študovať niekoľko budúcich evanjelických farárov, učiteľov či verejných činiteľov. Originálne zápisnice kuratória Základiny Jána Pálku (spolu s odpisom jej základnej listiny) sa nachádzajú v zbierkach nášho múzea.

Základina Jána Pálku bola založená 6. mája 1904 pri evanjelickej a. v. cirkvi vrbickosvätomikulášskej na počesť zosnulého továrnika Jána Pálku (1835 – 1904). Pri jej zrode stál nielen jeho jediný syn, spomínaný Ján Ľudovít Pálka, ale aj manželka Zuzana Pálková, rod. Bellová a dcéra Mária Schavernochová, rod. Pálková.

Základinu vo výške tisíc korún spravovalo a o jej prerozdelení rozhodovalo tzv. opatrovníctvo (kuratórium), ktorého členmi boli: Jur Janoška, Peter Miko, Ján Ľudovít Pálka, Jur Lacko, Andrej Pálka, Adolf Kállay, Emil Stodola a Ľudovít Ballo (po jeho smrti Miloš Lacko). Jeho predsedom bol vždy zborový farár a námestníkom inšpektor zboru. Kuratórium Základiny Jána Pálku sa schádzalo raz ročne a štipendium udeľovalo jednému z chudobných evanjelických študentov z Liptova.

Príspevkom na štúdium tak bol podporený napríklad v roku 1905 študent teológie v Šoprone Fedor Ruppeldt (1886 – 1979) – neskorší biskup Západného dištriktu evanjelickej a. v. cirkvi, ale aj politik, publicista, kultúrny historik, hudobník a prekladateľ. Ďalším z pálkovských štipendistov bol v rokoch 1908 – 1913 syn svätopeterského evanjelického učiteľa a študent bratislavského lýcea Július Dérer (1895 – 1963). Aj Dérer bol neskôr ordinovaný za evanjelického a. v. kňaza, v medzivojnovom období sa taktiež angažoval v politike, dejiny si ho však pamätajú i ako statočného bojovníka proti fašistickému i komunistickému režimu.

Kniha so zápisnicami kuratória z rokov 1905 – 1913 je vedená rukopisne, autorom zápisov je samotný Ján Ľudovít Pálka, ktorý na seba prevzal i funkciu zapisovateľa. Každý záznam je datovaný a signovaný nielen Jánom Pálkom, ale vždy aj predsedom opatrovníctva Jurom Janoškom a tajomníkom Petrom Mikom, resp. i ďalšími členmi kuratória. A spomenuté mená štipendistov pálkovskej základiny sú dôkazom toho, že jej zakladateľ musel byť spokojný – veď jeho finančná podpora padla na úrodnú pôdu.

Zuzana Nemcová

 
 
© 2010 - 2017 Múzeum Janka Kráľa - všetky práva vyhradené.
Tvorba webstránok FreeTech services, spol. s r.o.