Kontakt

Za Jánom Hlavienkom

„Kto kráse a láske žije ten večne zostáva mladý...“. Tieto Sládkovičove slová sprevádzali životnú púť Jána Hla­vienku. Radil sa do generácie, ktorej natrvalo učarovala krása i drsnosť liptovskej prírody a ve­leba Tatier.

Narodil sa 2. apríla 1934 Liptovskom Jáne. Maturoval na mikulášskom Gymnáziu Michala Miloslava Hodžu. Po maturite, v roku 1953 nastú­pil na vojenskú službu, absolvoval Vojenské pechotné učilište a v roku 1955 sa stal dôstojníkom z povolania. V roku 1969 ukončil štúdium na Vojenskej akadémii v Prahe. V roku 1981 bol v Bratislave promovaný na doktora sociálnych vied. Prešiel rôznymi vojenskými funkciami, jeho srdcu blízke boli najmä umelecké aktivity vojakov. Bol organizačným vedú­cim ľudovoumeleckých súborov, divadiel poézie, armádnych súťaží umeleckej tvorivosti a členom odborných porôt. Ná­sledkom zhoršenia zdravotného stavu bola akceptovaná jeho žiadosť o predčasné prepustenie do zálohy.

V roku 1982 sa stal riaditeľom Literárnohistorického mú­zea Janka Kráľa, kde pracoval až do zaslúženého dôchodku (1991). Pozornosť venoval najmä osvetovo-výchovnej čin­nosti. Jeho zásluhou bola postavená socha Jurajovi Jánošíkovi pred kaštieľom Vranovo v Palúdzke, podľa jeho námetu bola vybudovaná expozícia Tatrín a Žiadosti slovenského národa v autentických priestoroch starej Hodžovej fary.

Svoje vedomosti o histórii a krásach Liptova začal preta­vovať do populárnych i odborných článkov, štúdií, publikácií, kníh. V roku 1986 zostavil Jubilejný zborník Literárnohisto­rického múzea Janka Kráľa. Odvtedy pravidelne publikoval. Pripravil publikáciu Z dejín baníctva v Liptove s pozoruhod­nou fotodokumentáciou (1988), zborník z vedeckej konfe­rencie Dr. Aurel Stodola a Liptovský Mikuláš (1989), zborník Čajakovci v slovenskej literatúre (1989).

Lásku k ľudovým tradíciám dokumentoval vydaním pub­likácie Tradičná ľudová kultúra Liptova I. časť (1992) a zbor­níka detských pesničiek, hier a poézie Čujte deti (1993). V roku 1998 mu vyšla publikácia Stopy v čase. V roku 2008 spo­lu s Jánom Ondášom pripravili Sprievodcu po Liptovskom Jáne a Jánskej doline, kde podrobne, prehľadne a zaujímavo sprevádzajú po obci Liptovský Ján a turisticky frekventovanej Jánskej doline. Dejinám Liptovského Jána boli venované aj jeho posledné dve publikácie: Liptovský Ján - V skratke z dejín baníctva, turizmu a kúpeľníctva (2010) a Liptovský Ján - Omrvinky z kultúrnych a literárnych tradícií (2012), ktoré pripravil spoločne s Monikou Urbanovou. Ján Hlavienka bol aj pravidelným prispievateľom do rozhlasu a televízie.

Od roku 1990 bol aktívnym matičným členom a funkcioná­rom. Bol predsedom Miestneho odboru MS a odborným pra­covníkom Domu Matice slovenskej. Rozvíjal spoluprácu Ma­tice slovenskej so základnými školami, podporoval program Regionálna kultúra vo výchovno-vyučovacom procese. Priči­nil sa o to, aby Základná škola na Podbrezinách niesla čestný názov Základná škola Janka Kráľa (1997). Úspešne rozvinul spoluprácu Matice slovenskej s armádou. Za prácu v matič­nom hnutí ho Matica slovenská poctila niekoľkými vyzname­naniami. Obecný úrad v Liptovskom Jáne mu udelil „Pamät­ný list za prácu v prospech obce a za publikačnú činnosť“.

Ján Hlavienka skonal 3. decembra 2013. Posledná rozlúčka s Jánom Hlavienkom bude v piatok 6. decembra 2013 o 14.00 hod. v Dome smútku v Liptovskom Jáne.

Daniela Fiačanová

 
 
© 2010 - 2017 Múzeum Janka Kráľa - všetky práva vyhradené.
Tvorba webstránok FreeTech services, spol. s r.o.