Kontakt

Vila Dr. Emila Stodolu na pohľadnici zo začiatku 20. storočia

Vzácnou a obzvlášť spektakulárnou zbierkou nášho múzea, uloženou v depozitári archívnych materiálov, je zbierka historických pohľadníc. Jadro zbierky tvoria pohľadnice dokumentujúce podoby a vizuálne premeny mesta Liptovský Mikuláš. Jej katalóg aktuálne obsahuje 1125 evidenčných čísel. Súčasťou zbierky je i čiernobiela pohľadnica zo začiatku 20. storočia, na ktorej je zachytená východná strana Železničnej ulice (maď. Vasút utcza, dn. Hodžova ulica) s vilou JUDr. Emila Stodolu (1862 – 1945). Letohrádok pre manželov Stodolovcov projektoval Michal Milan Harminc (1869 – 1964), významný slovenský architekt, ktorého kvalitatívne i kvantitatívne pozoruhodnú tvorbu si v týchto dňoch v Múzeu Janka Kráľa pripomíname výstavou Michal Milan Harminc – Príbeh nestora slovenskej architektúry a sprievodným podujatím Harminc a Mikuláš.

Zhotovením architektonického plánu poveril Emil Stodola Harminca v roku 1902. Mladý slovenský architekt z Dolnej zeme v tom čase pôsobil v Budapešti a realizácia rodinnej vily pre Stodolovcov bola jeho prvou stavbou v Mikuláši a rovnako i jeho prvou stavbou tohto druhu na území Slovenska. Svojej úlohy sa Harminc zhostil s povestnou dokonalosťou spájajúcou do kompaktného celku prvky zdanlivo nezlučiteľných slohov a potreby náročného zadávateľa. Emil Stodola totiž pochádzal z významnej, národne uvedomelej garbiarskej rodiny a sám bol úspešným právnikom a politikom. Rovnako jeho manželka Vincentia pochádzala zo zámožnej rodiny veľkostatkára Gabriela Polónyiho, mala vyberaný vkus, rozhľad a pomerne jasnú predstavu o vlastnom bývaní. Harminc pochopil, že rodinné sídlo Stodolovcov musí odrážať ich spoločenské postavenie, zároveň však aj ich národné cítenie. Byť moderné i vlastné svojmu prostrediu zároveň. Vo výslednom tvare sa tak snúbia neobarokové a secesné motívy s romantizujúcimi prvkami i vplyvmi ľudovej architektúry. Prvky liptovského ľudového staviteľstva pritom Harminc uplatnil aj pri návrhu zrubovej stavby, ktorá vyrástla v záhrade hneď vedľa vily v roku 1903.

V roku 1911 vilu od Stodolovcov odkúpil mikulášsky továrnik Ján Pálka (1969 – 1935). Nový majiteľ si nechal vilu stavebne upraviť a zmodernizovať tak, aby vyhovovala potrebám jeho početnejšej rodiny. Pribudlo niekoľko izieb, kúpeľňa i toaleta, do domu dal zaviesť ústredné kúrenie – prvé v Mikuláši. V rozľahlej záhrade s parkovou úpravou pribudol tenisový kurt a bežecký ovál. Vila tak nadobudla svoj dnešný vzhľad, pričom aj za týmito zmenami stál pravdepodobne Harminc.

Po roku 1937 sa vlastníkmi stavby stali lekári Pavel Kustra a Pavel Čabrádi, po vojne bola využívaná prevažne na administratívne účely. Nevhodné funkcie a necitlivé zaobchádzanie zo strany vlastníkov i užívateľov viedlo k poškodeniu a chátraniu objektu. Až šokujúce rozhodnutie jedného z ponovembrových majiteľov Harmincovej stavby, ktorý podal žiadosť o jej asanáciu, bolo impulzom pre občiansku iniciatívu za pamiatkovú ochranu vily. Od roku 2010 je tak jedna z najkrajších a najslávnejších mikulášskych víl na zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.

-zun-

 

Literatúra:

Dulla, Matúš et al. Slávne vily Slovenska. Praha: Foibos, 2010, s. 105 – 108.

Pohaničová, Jana – Dulla, Matúš. Michal Milan Harminc – architekt dvoch storočí. Bratislava: Trio Publishing, 2014, s. 46 – 49.

Semančík, Maroš. Slovenský dom. In Arch, 2009, roč. 14, č. 12, s. 60 – 61.

Toran, Eduard. Architekt Michal Milan Harminc. In Z novších výtvarných dejín Slovenska. Súbor štúdií a materiálov. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1962, s. 327 – 400.

 
 
© 2010 - 2017 Múzeum Janka Kráľa - všetky práva vyhradené.
Tvorba webstránok FreeTech services, spol. s r.o.