Kontakt

Socha Michal Miloslav Hodža

Umiestnenie: Námestie Žiadostí slovenského národa

Text: michal Miloslav Hodža 1811-1870. Vzorný kňaz a národovec, hlboký mysliteľ a filozof, nadaný štylista a úchvatný rečník, jeden z tvorcov slovenskej spisovnej reči a z vodcov Slovenského národného povstania. V roku 1948-49 národný trpiteľ a vyhnanec. "Slavnať cesta svatých být i těžká, blaze tomu, kdo na ní nemešká, oslava, tam prava, se dáva, tomu kdo zde v boji neustává" Zpěv. 438.5.

Popis:

Michal Miloslav Hodža sa narodil 22. septembra 1811 v Rakši, do roľnícko-mlynárskej slobodníckej rodiny. Študoval v Rakši, Mošovciach, Banskej Bystrici, Rožňave a v rokoch 1829 - 1832 študoval teológiu na evanjelickom kolégiu v Prešove. V rokoch 1834 - 1836 pracoval ako vychovávateľ v Rakši a Podrečanoch. V štúdiu teológie pokračoval v rokoch 1834 - 1837 vo Viedni a v roku 1837 bol vysvätený za kňaza. Až do roku 1866 pôsobil ako evanjelický kňaz v Liptovskom Mikuláši. Podieľal sa na znovuzriadení Katedry reči a literatúry československej na lýceu v Bratislave. V roku 1840 sa stal dekanom liptovského seniorátu a vyslancom na dištriktuálne konventy. V roku 1842 sa definitívne rozhodol usadiť v Liptovskom Mikuláši. V lete 1843 sa stretol so Štúrom a Hurbanom v Hlbokom, kde rokovali o podobe spisovnej slovenčiny a 26. - 28. augusta 1844 v Liptovskom Mikuláši založili kultúrno-vzdelávací spolok Tatrín, Hodža bol jeho prvým predsedom. Počas revolučných rokov 1848 - 1849 sa podieľal na schôdzi národovcov 10. - 12. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši, kde spolu so Štúrom a Hurbanom schválili Žiadosti slovenského národa. Po porážke maďarského povstania sa vrátil do Liptovského Mikuláša a v rokoch 1849 - 1850 bol stoličným notárom Liptovskej župy. V rokoch 1863 - 1867 bol zakladajúcim členom Matice slovenskej. Od roku 1867 žil na penzii v exile v Tešíne, kde sa venoval prevažne literárnej tvorbe. začiatkom roka 1870 vážne ochorel a nakrátko tejto chorobe aj podľahol. Pochovaný bol v Tešíne, avšak v roku 1922 boli jeho pozostatky prevezené do Liptovského Mikuláša.

 
 
© 2010 - 2018 Múzeum Janka Kráľa - všetky práva vyhradené.
Tvorba webstránok FreeTech services, spol. s r.o.