Kontakt

Podarilo sa! Šaty zemianky zreštaurované

Podarilo sa! Projekt na reštaurovanie stoštyridsaťročných svadobných šiat liptovskej zemianky „prešiel“! Príslušná komisia (výzva MK SR 2012 v oblasti pamäťových inštitúcií) prisúdila projektu takmer celú požadovanú sumu, a tak neuplynul ani rok a časom poznačený odev sa opäť zaskvel. Plníme sľub spred roka a všetkým fanúšikom historickej módy ponúkame pár pohľadov na jednu z našich najvzácnejších zbierok.

Šaty reprezentujú kratučké obdobie tzv. prvej turnýrovej módy z poslednej tretiny 19. storočia. Toto obdobie trvalo len pár rokov na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov a v dámskej móde ho charakterizuje veľmi zvláštna, neprirodzená silueta, a to najmä z bočného pohľadu. Spôsobovala ju špeciálna podložka alebo akási obdoba staršej krinolíny nazývaná turnýra, ktorá sa upevňovala vzadu, pod sukňu šiat. Sukňa bola široká, bohato riasená a na spodnú dlhú sukňu sa obliekala ešte vrchná, kratšia, bohato zdobená, zvýrazňujúca turnýrovú siluetu. Vrchnú časť šiat tvoril priliehavý kabátik s dlhými, od lakťov do zvona rozšírenými rukávmi a riasenými šosmi. Už začiatkom sedemdesiatych rokov vystriedala túto širokú módu tzv. druhá turnýrová móda, ktorá bola úzka a charakterizovala ju priliehavá sukňa s turnýrou a priliehavý dlhší kabátik, ktorý už naznačuje tvar do dnešných čias preživšieho dámskeho kostýmu.

„Naše“ šaty patria k tzv. prvej turnýrovej móde. V zbierkach slovenských múzeí sa podobné v takomto kompletnom stave pravdepodobne ani nevyskytujú. Okrem bavlnenej bielej spodničky pozostávajú z troch častí - spodnej veľkej sukne, vrchnej sukne a kabátika. Sú ušité z modrého hodvábneho taftu, kabátik a vrchnú sukňu zdobí bohaté lemovanie z bielej hodvábnej strojovej čipky.

Šaty reštaurovala Mgr. Art. Sylvia Birkušová z Bratislavy a jej precízna odborná práca vrátila šatám ich siluetu, krásu i noblesu, dala im možnosť prezentovať sa na výstavách, zároveň sú originálnym materiálom na odborné štúdium v rôznych súvislostiach. Reštaurátorka dodala k šatám i repliku turnýry. Odev nevyzerá ako nový, vidno na ňom uplynulé takmer poldruha storočie – čoho všetkého mohli byť svedkom!

Spoza šiat sa postupne vynárajú príbehy a osudy ľudí s nimi spojenými. Nadviazali sme kontakt s poslednou majiteľkou šiat, PhDr. Annou Bujnovou, rodenou Kisely, z Bratislavy. Práve ona v roku 1982 predala Múzeu Janka Kráľa šaty svojej starej mamy. Prezradila nám, že nevesta, pre ktorú boli šaty ušité, sa volala Jozefína Mária Anna Tholt a pochádzala zo Zemianskej Ludrovej pri Ružomberku. Sobášny obrad sa konal 16. apríla 1872 v rímskokatolíckom kostole v Ludrovej. Nevesta bola odetá v modrom, tak ako to starý zemiansky zvyk prikazoval. Mala sedemnásť, jej ženích, Ján Kiszely z Beňadikovej, tridsaťtri rokov. Tak sa mladá žena i šaty dostali do nového sídla - do jednej z kúrií v Beňadikovej pri Liptovskom Mikuláši. Nosila ich aj naďalej, pravdepodobne pri sviatočných príležitostiach. Až do dňa, keď sa manželia Kiszelyovci vybrali na vizitáciu a ich koč sa prevrátil. Šaty sa pri tejto nehode zašpinili tak, že Jozefína ich už nenosila, ale odložila ich ako pamiatku na svoj svadobný deň, a tak sa zachovali dodnes. Škvrny, ktoré ostali po nehode, sú zreteľné aj po čistení a reštaurovaní, sú už tiež historické :-)...

Stoštyridsať rokov skrýva mnohé príbehy, už len ich nájsť, doplniť originálnymi predmetmi, dokumentmi a obrázkami a výstava bude na svete... Snáď sa nám to v najbližších rokoch podarí.

-ľr-

 
 
© 2010 - 2017 Múzeum Janka Kráľa - všetky práva vyhradené.
Tvorba webstránok FreeTech services, spol. s r.o.