Pri spracovávaní materiálov z pozostalosti Vilmy Bruothovej, rod. Krivossovej, ktoré sa už niekoľko desaťročí nachádzajú v našom múzeu, sme našli zaujímavý list. Písal ho vo februári 1924 jej otec, mikulášsky obchodník Ján Krivoss (1862 -1925).
Ján Krivoss bol svojráznou postavou Liptovského Svätého Mikuláša. Po otcovi Jánovi Krivossovi (1832 - 1888), národne uvedomelom obchodníkovi, ale i vyšnohuštáckom notárovi a richtárovi, zdedil železiarstvo i dom, jeden z najkrajších v meste. Dom dali Krivossovci postaviť v druhej polovici osemdesiatych rokov 19. storočia, po obrovskom požiari (1883), ktorý zničil veľkú časť ich majetku. Projektantom domu bol známy martinský architekt Blažej Bulla.
Ján Krivoss sa oženil v roku 1887 v Štutgarte s Nemkou Sophiou Nill, ktorá však vyrastala vo Vrbici a natrvalo ju priviedol do Liptovského Sv. Mikuláša. Mali deväť detí, dospelosti sa dožilo päť chlapcov (Ivo, Zeno, Vladimír, Odo, Mirko) a dve dievčatá (Katarína a Vilma). Do roku 1912 viedol Ján Krivoss železiarsky obchod na prízemí domu, potom ho prenajal Jánovi Veselkovi. Sám sa venoval vedeniu neveľkej továrne na liehoviny, likéry či dezertné vína, v ktorej spracovával aj ovocie z veľkej záhrady, ktorá susedila s evanjelickou farou. V záhrade choval aj včely, ktoré boli jeho veľkou záľubou. 30. októbra 1918 sa Ján Krivoss podpísal pod Deklaráciu Slovenskej národnej rady v Martine.
Jednému zo svojich synov, Zenovi, napísal v roku 1924 list, ktorý sa stal súčasťou múzejných zbierok. Hoci už v pokročilom veku, rád využíval písací stroj a na ňom napísal i „náš“ list. List má tri strany, je napísaný indigom fialovej farby na hlavičkovom papieri Krivossovej továrne na liehoviny. S odstupom takmer deviatich desaťročí nás zavedie do veľkej Krivossovskej rodiny i zasneženého Svätého Mikuláša. Ján Krivoss zomrel 18.11.1925.
Veľká časť listu je venovaná ťažkej situácii ďalšieho člena rodiny, mladšieho brata Jána Krivossa, Vladimíra (1865 - 1942), ktorý sa v tom čase nachádzal vo vyhnanstve, tesne pred transportom do gulagu na Soloveckých ostrovoch v Bielom mori na severe Ruska. Vladimír prežil celý svoj aktívny život v Rusku, bol známym polyglotom, aktívne ovládal takmer tridsať jazykov, bol profesorom stenografie, pohyboval sa v najvyšších cárskych kruhoch, bol cárskym knihovníkom, tajným radcom a riaditeľom stenografickej kancelárie oboch komôr ruského parlamentu. Preto sa pre nový, komunistický sovietsky štát stal nebezpečným i potrebným zároveň. Napriek útrápam popisovaným v liste sa mu gulag podarilo prežiť i dostať sa z neho. Z Ruska na rodné Slovensko sa však už nikdy nedostal. (viac na http://www.forumhistoriae.sk/e_kniznica/GHH/GHH1993_2.pdf , s.19 -30)
List je zároveň ukážkou mikulášskej hovorovej slovenčiny, ilustráciou súdobých pomerov, počasia či záľub pisateľa – mal rád vtáčiky a asi neveľmi obľuboval mačky. Veď čítajte...
V marci 2012 uplynulo od narodenia Jána Krivossa 150 rokov a od smrti jeho brata Vladimíra Krivossa ubehlo práve 70 rokov (zomrel 4. augusta 1942).
-ľr-
