Kontakt

4. apríl 1945 na fotografiách Martina Kučeru

Pri 70. výročí oslobodenia Liptovského Mikuláša vám predstavujeme fotografie kapitána Martina Kučeru, ktoré zhotovil 4. apríla 1945. Objektívom svojho fotoaparátu zachytil príslušníkov 1. československého armádneho zboru, ktorí sa po oslobodení mesta ráno o šiestej nakrátko sústredili na dnešnej ulici M. M. Hodžu pri gymnáziu a odtiaľ sa presunuli z mesta smerom na Ružomberok. Medzi vojakmi protitankovej batérie 3. čs. samostatnej brigády je aj vtedy len 22-ročný, dnes brigádny generál Ján Iľanovský z Liptovského Mikuláša. Na atmosféru tých chvíľ si po rokoch spomína:

„Po dlhých, ťažkých a krvavých bojoch pri Liptovskom Mikuláši prišiel 4. apríl 1945. Už od polnoci bolo v bojových postaveniach nezvyklé ticho, aj keď sme zaznamenali zvýšený ruch od Jalovca, Trsteného a ondrašovskej tehelne smerom k železničnej stanici v Liptovskom Mikuláši. Až medzi piatou a šiestou hodinou ráno, keď sa začalo rozvidnievať, predsunutí pozorovatelia zistili, že to sú čelné jednotky 4. brigády, ktoré obsadzujú priestor pri železničnej stanici a postupujú k Považským kasárňam a dnešnou Hodžovou ulicou ku Gymnáziu M. M. Hodžu.

Keď som o šiestej hodine prišiel pred gymnázium, stretol som tam majora Martina Kučeru, komisára partizánskej brigády Stalin, s fotoaparátom. Z tohto stretnutia sa zachovali fotografie našej protitankovej batérie. Bol som prekvapený, že obyvatelia okolitých domov, ktorí postupne vychádzali z krytov a pivníc, neprejavovali osobitnú radosť z toho, že sú tu československí vojaci. Jednak, ako nám vysvetlili, väčšinu obyvateľstva Nemci  z mesta nútene evakuovali, jednak sa ospravedlňovali, že nás nemajú ani čím privítať a pohostiť, lebo Nemci im všetko zobrali. Slzy sa miešali s radosťou, preklínali fašistov, na adresu ktorých sa sypali nevyberavé nadávky.

Naši vojaci sa po boji pokúšali upraviť uniformy, umyť sa, vozkovia sa pokúšali zohnať trocha obroku pre svoje koníky, vodiči nákladiakov začali opravovať svoje „mašiny“. Z tvárí vojakov ešte nezmizla únava a vyčerpanie, zračili sa v nich tie dva mesiace bojov, ktoré na jednu stranu priniesli víťazstvo, na druhú stranu však smrť alebo zmrzačenie tisícke kamarátov. A vedomie, že vojna ešte neskončila...

O 9.00 hod. bol vyhlásený rozkaz prenasledovať ustupujúceho nepriateľa do Ružomberka. Jednotky sa zoradili a pevným krokom pochodovali Hodžovou ulicou. Na Štúrovej ulici čelná jednotka začala spievať „zborovú hymnu“  Přes spáleniště, přes krvavé řeky, jdou mstící pluky dál... Ďalšia rota zanôtila Slovenské mamičky, pekných synov máte... Pochmúrne myšlienky sa naraz stratili, aj smútok za padlými kamarátmi sa načas dostal do úzadia. Vojaci sa zhovárali so vzrušenými obyvateľmi, ktorých pribúdalo. Dodnes mi v ušiach znie sľub a prísaha „sľubujeme, že nebude dlho trvať a budeme takto pochodovať pražskými ulicami“. A hľa – títo bohatieri svoj sľub splnili už 17. mája 1945, kedy sa v Prahe uskutočnila slávnostná vojenská prehliadka 1. čs. armádneho zboru.

A čo na záver? To ráno o šiestej 4. apríla 1945 som sa cítil najšťastnejší vo svojom živote. O devätnásť dní som mal 23 rokov.“

Spomienky Jána Iľanovského nájdete v novej publikácii Oldřicha Vaněka Oslobodenie Liptovského Mikuláš 1945, ktorá bude verejnosti predstavená v sobotu 28. marca 2015 v priestoroch Múzea Janka Kráľa v rámci osláv oslobodenia mesta. Výber zo súboru 17 fotografií Martina Kučeru môžete vidieť až do 10. mája 2015 na výstave 4. apríl 1945 v Liptovskom Mikuláši inštalovanej na námestí, neďaleko pomníka Červenej armády.  

Iveta Blažeková

 
 
© 2010 - 2017 Múzeum Janka Kráľa - všetky práva vyhradené.
Tvorba webstránok FreeTech services, spol. s r.o.